MOYOGI (Neformálne vzpriamený štýl)
Je to variácia formálne vzpriameného štýlu ktorú je však ľahšie vytvoriť. Pravidlá pre usporiadanie vetiev je rovnaká, ale kmeň má niekoľko ohybov a to zprava do ľava (prípadne naopak) a rovnako tak z predu do zadu. Vetvy by mali za ideálnych podmienok vyrastať z vonkajších strán ohybov kmeňa a nikdy nie z vnútornej strany pretože by to pôsobilo neestetickým dojmom.Vrchol stromu by sa mal nakláňať smerom dopredu. Strom na obrázku predstavuje jednu z mnohých variácii tohto štýlu.Na rozdiel od formálne vzpriameného štýlu, Moyogi sa hodí rovnako pre listnaté ako aj ihličnaté druhy.
CHOKKAN (Formálne vzpriamený štýl)
Tento štýl je najformálnejší zo všetkých štýlov. Kmeň musí byť vzpriamený, rovnomerne sa zužujúci od koreňov k vrcholu. Vetvy by mali byť rozložené alternatívne na oboch stranách kmeňa a každá tretia vetva by mala smerovať dozadu. Rovnako by sa vetvy mali skracovať a stenčovať smerom zospodu hore a mali by byť postavené buď horizontálne alebo byť naklonene smerom dolu. V ideálnom prípade by sa priestor medzi vetvami mal tiež skracovať smerom k vrcholu stromu.
SHAKAN (Šikmý štýl)
Ďalšia variácia formálneho vzpriameného štýlu, v tomto prípade je však kmeň naklonený na stranu. Kmeň je obyčajne rovný, môže mať aj jeden alebo dva jemné ohyby. Rozloženie vetiev by malo byť dôkladne premyslené aby vytvárali dojem stability a predišlo sa pocitu ako keby sa strom mal každú chvíľu zrútiť.Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch štýlov, počet a rozloženie vetiev nie je až tak dôležité a to dáva priestor na kreatívne realizovanie sa.
FUKINAGASHI (Ošľahaný vetrom)
Napriek tomu že toto je jeden z viacej stromu prirodzenejších štýlov, je to zároveň aj z najdramatickejších. Cieľom je zachytiť dynamickú formu a pohyb stromu ktorý sa nachádza vysoko v horách alebo na útesoch, kde je neustále vystavený vetrom fúkajúcim zväčša jedným smerom. Nie sú tu žiadne pravidlá čo sa týka tvaru kmeňa alebo rozloženia vetiev, ale napriek tejto kreatívnej slobode je to zároveň jeden z najťažších štýlov ktorý sa len zriedka vydarí. Problémom je aby strom vyzeral dôveryhodne a nie ako iba strom ktorý ma vetvy na jednej strane. Preto je dôležite aby vyzeral ako ošľahaný vetrom od jeho základu ale týka sa to aj každého ďalšieho aspektu stromu.
HAN-KENGAI (Polo kaskáda)
Semi kaskáda a rovnako aj štýl kaskáda znázorňujú stromy ktoré sú uchytené na skalnej stene kde vystavené vplyvom počasia ako je sneh, vietor, prípadne padajúce skaly. Kmeň by mal mať dramatické tvary, ohyby a vetvy by mali smerovať kaskádovite dolu smerom od kmeňa. Podľa tradície by mal byť vrchol stromu umiestnený priamo pod základňou stromu keď sa naň pozeráme priamo spredu. V dnešnej dobe je ale akceptované umiestnenie vrcholu na strane. Je však jedno pravidlo ktoré sa stále dodržuje a to že vrchol stromu musí byť umiestnený pod bonsajovou miskou a nie zarovno s ňou.
KENGAI (Kaskáda)
Rozdiel medzi kaskádou a semi kaskádou je v tom že kmeň stromu sa musí nachádzať pod bonsajovou miskou. Všetky ostatné kritéria ostávajú rovnaké. Je malo kaskád ktoré sa naozaj vydaria pretože je ťažké udržať rast zelene v dolnej časti stromu, ktorý ma prirodzenú snahu rásť hore. Rovnako dôležité je zachovanie dramatických tvarov a uhlov ktoré majú u pozerajúceho vyvolať dojem že strom rastie v nehostinnom prostredí skalnej steny a bojuje o vlastné prežitie.
SHARIMIKI (Naplavené drevo)
Tento štýl pripomína prirodzene sa vyskytujúce horské ihličnany, vytvárajúce bez kôry obnažené plochy na kmeni, ktoré ako plynie čas sú vybielené slnkom. Tento štýl sa len zriedkakedy podarí vytvoriť na inom druhu stromov ako sú ihličnany. Hlavný dôraz sa kladie na nádherné a dramatické tvary obnaženého dreva. Tieto tvary môžu byť prirodzene vytvorené ale najčastejšie sú výsledkom dôkladnej prace pri ktorej sa odstráni kôra stromu a následne je obnažené drevo vybielené jin liquidom. Zeleň v tomto prípade, napriek tomu že sa tu uplatňujú niektoré pravidlá iných štýlov, slúži ako rám ktorý má zvýrazniť obnažené drevo.
HOKIDACHI (Metla)
Tento štýl je modelovaný na prirodzenom spôsobe rastu zelkovej (z čeľade brestovité) a je ho možné len s ťažkosťami úspešne aplikovať na iné druhy, pretože sa najlepšie hodí na stromy ktoré majú striedavo uložené listy na konároch. Všetky konáre by mali vyrastať z jedného bodu kmeňa a mali by sa rozvetvovať v pravidelných intervaloch.
BUNJINGI (Literát)
Tento štýl pripomína staré borovice ktoré majú tendenciu zhodiť spodné vetvy keď starnú. Hlavným cieľom tohto štýlu je aby strom mal svoj charakter. Vetvy sa nachádzajú v najvyššej časti kmeňa a mali by mať len toľko zelene aby udržiavali strom v dobrej kondícii. Zeleň by však nemala byť rovnomerne a bezchybne rozložená. Bonsajové misky pre tento štýl by mali mať okrúhly tvar a mali by byť menšie aby vybalansovali pomerne malú korunu stromu.
SEKIJÔJU (Koreň na skale)
Na skalnatom povrchu sa nachádza veľmi málo pôdy ktorá navyše podlieha stálej erózii. Toto je príčinou že strom ma odhalené korene a vyzerá ako keby rástol medzi skalami. Samotný strom môže mať ľubovoľný štýl, i keď štýl metla a formálne vzpriamený štýl by nevyzeral dôveryhodne. Veľmi dôležite je aby korene tesne obopínali skalu a vyzerali staro. Tento štýl je veľmi náročný na čas a môže trvať roky pokiaľ sa nám ho podarí dosiahnuť. Na začiatku treba kameň ktorý obopína koreň usadiť na niekoľko sezón do zeme a až potom ho obnažiť a vystaviť vzduchu a slnku aby kôra vyzerala staro. Skala môže byť následne umiestnená v plytkej miske s trochou zeminy.
ISHITSUKI (Koreň na skale)
Strom môže byť naaranžovaný v akomkoľvek štýle ale najdôležitejšie je že namiesto bonsajovej misky je použitá skala prípadne kamenná platňa kde korene sú umiestnené v pukline alebo priehlbine. Výber skaly a druhu stromu musí byť urobený dôkladne aby spoločne vytvárali harmóniu.
NETSUNANARI (Vlnitá plť)
Ako už názov napovedá, jedná sa o výsadbu, kde pôvodný horizontálny kmeň má atraktívne ako had vlnité krivky a je vystavovaný spôsobom ktorý zdôrazní práve tento tvar. Pre tento štýl je prijateľné aby starý kmeň rástol priamo nad zemou. Hlavnou inšpiráciou je spadnutý strom ktorý má nové výhonky vyrastajúce vertikálne a ktoré neskôr zapustia korene pri kontakte so zemou.
IKADABUKI (Rovná plť)
Väčšina bonsajov pre tento štýl pochádza zo škôlok pretože je veľmi ťažké ohnúť hrubý kmeň do vodorovnej polohy. Kmeň je v tomto prípade buď úplne zakrytý zeminou alebo je obložený machom. Hlavný problém je aby kmene vyrastajúce z jedného základného nerástli v jednej priamke. To dosiahneme tak že konáre (kmene) zadrôtujeme smerom dopredu a dozadu.
NEAGARI (Odhalené korene)
Tieto stromy majú odhalené korene čo mohlo byť spôsobene napríklad silnou eróziou ktorá vymyla pôdu z medzi koreňových priestorov. Samotné korene by mali vyzerať staro, to znamená, že by mali byť pokrútené a mať silnú kôru. Dizajn samotného stromu by mal vyzerať rovnako dramaticky a pôsobiť dojmom starého jedinca. Zelene v tomto prípade je taktiež veľmi málo aby kompozícia ako celok pôsobila dôveryhodne. V prírode, ak by takýto strom mal veľa vetiev a zelene by samotná váha stromu spôsobila buď silné ohnutie alebo dokonca zlomenie koreňov.
SÔJU (Dvojitý kmeň)
Dva kmene, jeden menší ako druhý majúce spoločnú bazu. Kmene ktoré sa rozdeľujú vyššie nad bázou nie sú akceptovateľné. Menší, alebo sekundárny kmeň by mal byť postavený mierne vzadu aby sa zvýraznila perspektíva. Tento štýl môže byť ťažké udržiavať z dlhodobého hľadiska, pretože ako stromy starnú tak ich kmene hrubnú a rovnako sa začnú aj vetvy navzájom prepletať. Preto je vhodné pri zakladaní sa snažiť dať kmene čo najviac od seba, ale samozrejme treba dbať na to aby to bolo esteticky vhodné.
SÔJU (Pokrútený kmeň)
Toto je jeden z najmenej stromu prirodzených štýlov. Je veľmi populárny hlavne v Číne a jeho popularita vo svete prekvitala v minulom storočí. Napriek tomu, že je stále dosť populárny medzi nadšencami bonsajov, v klasických bonsajových kruhoch už toto nie je pravda. Kmeň sa ohýba od bazy k vrcholu a vetvy sú uložené ako vo formálne vztýčenom štýle. Nanešťastie u väčšiny komerčných, masovo produkovaných malých bonsajov, určených hlavne ako darček je to veľmi zlý príklad tohto štýlu. Pre klasické školy z ďalekého východu vzhľadom na to, že tento štýl je veľmi populárny na západe to vyvoláva dojem, že si títo ľudia myslia že toto je prirodzený spôsob ako strom rastie pričom to vôbec nie je pravda.
KABUDACHI (Zhluk)
Akýkoľvek (nepárny) počet kmeňov, ktoré musia byť rôznych veľkostí a ktoré vyrastajúbodu (koreňa). Toto môže byť dosiahnuté dvomi spôsobmi: výhonkami ktoré prirodzene vyrastajú z jedného koreňa, alebo zrezaním širokého kmeňa na jeho báze a použitím nových výhonkov ktoré z neho vyrastajú. Stromy môžu byť v akomkoľvek štýle.
YOSE-UE (Skupina)
Tento štýl zahŕňa akýkoľvek počet kmeňov, minimálne sedem a vyššie. Hlavný dôraz sa kladie na vzájomnú súhru kmeňov, ktoré môžu byť rôznej veľkosti ale musia byť usporiadané tak aby vyvolávali pocit hĺbky a perspektívy. Žiadne kmene nesmú stáť v rovine a žiadny kmeň by sa nemal prekrývať s druhým keď sa na skupinu dívame z pohľadovej strany. Stromy v centre by mali byť najvyššie s najhrubším kmeňom a rovnako by mali mať najviac zelene. Stromy na okraji by sa mali nakláňať smerom von – za slnkom.